Z pohľadu študenta

Často sa stáva, že informácie obsiahnuté v oficiálnych prezentačných materiáloch sa odchyľujú od skutočnosti. Aby mal čitateľ tejto stránky lepší prehľad o situácii, ako študent sa cítim povinný priblížiť profesorov GSF z nášho pohľadu – pohľadu študujúcej mládeže.

Mnohí ľudia majú o učiteľoch na cirkevných školách pomýlené predstavy. Nie, nejde výlučne o rehoľníkov „odtrhnutých od sveta“ (ako to často počúvam) – skôr naopak. Našimi profesormi sú ľudia s prehľadom a vlastnými pevnými názormi na dianie okolo nás. Rovnako sa zaujímajú o šport, politiku, vedu, počítače, modely vláčikov, mobilné telefóny a životné prostredie. Dokonca by som povedal, že na cirkevných školách vzniká viac príležitostí pre vzájomné obohatenie a vytvorenie priateľského vzťahu. Je dobré cítiť, že tomu, kto vás práve skúša z literatúry či fyziky, naozaj záleží na vás, na vašom vývoji.

Viem, takéto reči znejú až príliš idealisticky. Nebudem tvrdiť, že na všetkých vyučovacích hodinách vládne pokoj, súlad a atmosféra úplného porozumenia. Takýto stav je veľmi ťažko dosiahnuteľný, keďže každý je jedinečný s vlastnou povahou a profesori sú tiež len ľudia podliehajúci únave a stresu, čeliaci prekážkam každodenného života. A preto, ako všade, konflikty vznikajú. Zásadný rozdiel však spočíva v ich riešení a odstraňovaní prekážok k vzájomnému odpusteniu a pochopeniu. A toto je práve cesta kresťanských pedagógov aj študentov. Efektívna prevencia incidentov zatiaľ neexistuje, ak sa však s dôverou obraciame na Pána, môžeme ich spoločne lepšie riešiť. Hovorím z vlastnej skúsenosti a v mene viacerých študentov.

Pokiaľ ide o ostatný personál, treba sa im poďakovať. Aj keď sem-tam v škole nejaký chaos vznikne, naozaj sa snažia neustále zvyšovať úroveň školy – aj pri nedostatku prostriedkov, takom charakteristickom pre cirkevné školstvo na Slovensku.

Pokoj a priateľská atmosféra v škole môže znieť ako fráza, ktorá má od reality ďaleko. Netreba však pod tým rozumieť tiché a vždy usporiadané chodby, poslušne sediacich žiakov v uhladených triedach či decentných a odmeraných profesorov. Znamená to skôr to, že vyučujúci sa necítia viac ako študenti a sú schopní zapadnúť medzi nich na školských akciách, pri diskusiách alebo na sv. omšiach. Dokážu reagovať na aktuálne udalosti, úspechy a problémy mladých. Vedia hovoriť otvorene a jasne prejaviť svoj postoj k danej téme.

A pokiaľ ide o študentov, sú živí ako všade inde, večne rozlietaní po ihrisku, hrajúci ping-pong či basketbal v telocvični, dlho diskutujúci o internete, NHL, filmoch, a často až po uši zaľúbení. Jednoducho, obyčajná škola trochu inak.

A tak môžeme spoločne s radosťou zvolať Františkovo Pax et bonum sit inter nos! – Pokoj a dobro nech je medzi nami!